Prišlo leto a s ním aj čas výletov, táborov a dlhých dní vonku. Kliešte však nečakajú len v lese – stretnúť sa s nimi môžeme aj v mestskom parku, na ihrisku či vo vlastnej záhrade. Čo teda robiť, keď sa na dieťa prisaje kliešť? Treba ho niečím natrieť, alebo to radšej nerobiť? Máme ním krútiť, alebo ho vytiahnuť plynulým ťahom? V nasledujúcich riadkoch nájdete praktické odpovede bez zbytočnej paniky.
Kliešte obľubujú tienisté a vlhkejšie miesta. Najčastejšie sa zdržiavajú v tráve, v podraste, v krovinách a na okrajoch chodníkov, menej často na priamom slnku a na otvorených lúkach. Kliešť zo stromu neskáče ani nepadá. Na človeka sa zachytí pri kontakte s trávou, burinou alebo kríkmi — a často si ho môžeme priniesť aj z vlastnej záhrady alebo aj ihriska a parkov.
Na rozdiel od uštipnutia hmyzom je prisatie kliešťa zvyčajne úplne bezbolestné. V slinách má látky, ktoré miesto prisatia znecitlivia, preto si ho dieťa ani dospelý často vôbec nevšimne. Kliešť sa pomocou svojho ústneho ústrojenstva pevne prichytí a ukotví v koži. Počas sania krvi sa jeho pružné bruško môže zväčšiť z niekoľkých milimetrov až na veľkosť hrášku, niekedy aj fazule.
Čo robiť pri prisatí kliešťa?
S prisatým kliešťom netreba hneď bežať k lekárovi. Oveľa dôležitejšie je odstrániť ho čo najskôr — a správnym spôsobom.
Nepoužívajme staré domáce postupy, ktoré majú kliešťa „udusiť“. Nenatierajme ho olejom, masťou, krémom, alkoholom, slinami ani ničím podobným. Pri podráždení alebo dusení môže kliešť vypudiť obsah tráviaceho traktu späť do ranky, čím sa môže zvýšiť riziko prenosu infekcie.
Na odstránenie je najvhodnejšia špeciálna pinzeta alebo háčik na kliešte z lekárne či drogérie. Použiť možno aj pinzetu s jemným hrotom. Dôležité je, aby sme kliešťa nechytili za napité bruško.
Kliešťa uchopíme čo najbližšie pri koži, ideálne priamo pri povrchu kože, a vytiahneme ho pomalým, plynulým a rovnomerným ťahom. Niekedy to môže trvať aj 20 až 30 sekúnd. Počas vyťahovania sa koža môže mierne nadvihnúť — to je v poriadku. Kliešťa netrhajme, nestláčajme a nekrúťme ním nasilu. Najdôležitejší je pokojný, rovnomerný ťah bez stláčania bruška.
Ak sa kliešť odstráni správne, vo väčšine prípadov vyjde celý. Ak predsa len zostane v koži drobná časť ústneho ústrojenstva, netreba panikáriť. Zvyčajne nespôsobí vážnejší problém a telo ju môže časom vypudiť podobne ako triesku. Ak však miesto začne hnisať, výrazne bolieť, opúchať alebo sa zvyšok nepodarí odstrániť, je vhodné poradiť sa s lekárom.
Po odstránení kliešťa miesto prisatia vydezinfikujme. Niekoľko dní môže byť citlivé, mierne začervenané alebo podráždené — ide často len o miestnu reakciu, ktorá sama ustúpi. Miesto prisatia je však dobré sledovať ešte niekoľko týždňov.
Kedy myslieť na ochorenie?
Je dôležité vedieť, že nie každý kliešť je infikovaný. A aj keď sa na dieťa prisaje infikovaný kliešť, neznamená to automaticky, že ochorie. Ochorenie vznikne len v malej časti prípadov.
Medzi najznámejšie ochorenia prenášané kliešťami patria lymská borelióza a kliešťová encefalitída.
Lymská borelióza
Názov Lyme pochádza z malého amerického mestečka v štáte Connecticut, kde bolo toto ochorenie v roku 1977 opísané. Lymskú boreliózu spôsobuje baktéria Borrelia burgdorferi. Táto baktéria sa môže nachádzať u časti kliešťov, no ani prisatie infikovaného kliešťa ešte neznamená, že sa ochorenie musí rozvinúť.
Typickým skorým príznakom môže byť červená škvrna na koži, ktorá sa objaví niekoľko dní až týždňov po prisatí. Často má kruhovitý tvar, môže pripomínať terč a postupne sa zväčšuje. Práve v tomto štádiu sa ochorenie rozpoznáva najľahšie a je dôležité začať liečbu antibiotikami.
Ak sa lymská borelióza nelieči, môže neskôr spôsobiť zápal kĺbov, obrnu tvárového nervu, neurologické ťažkosti, poruchy pamäti, poruchy srdcového rytmu či zápal srdcového svalu.
Proti lymskej borelióze zatiaľ očkovanie k dispozícii nemáme.
Kliešťová encefalitída
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie prenášané kliešťami. V porovnaní s lymskou boreliózou je zriedkavejšia, ale môže mať závažný priebeh.
Vo väčšine prípadov má dvojfázový priebeh. Prvá fáza sa objaví približne 7 až 14 dní po prisatí kliešťa a pripomína chrípku: dieťa alebo dospelý môže mať horúčku, bolesti svalov, bolesti hlavy a celkovú malátnosť. Tieto príznaky po niekoľkých dňoch ustúpia.
Po krátkom období bez ťažkostí môže nasledovať druhá fáza, keď sa objavia príznaky postihnutia nervového systému: vysoká horúčka, silná bolesť hlavy, vracanie, závraty, ospalosť, svetloplachosť, stuhnutá šija, v závažnejších prípadoch aj poruchy vedomia.
Závažnosť ochorenia stúpa s vekom. Na kliešťovú encefalitídu neexistuje špecifická liečba, liečia sa najmä príznaky a podporujú sa základné funkcie organizmu.
Časť pacientov sa úplne uzdraví, u niektorých však môžu pretrvávať následky, napríklad znížená psychická alebo fyzická výkonnosť, bolesti hlavy, poruchy koncentrácie či v zriedkavých prípadoch ochrnutie.
Kým proti lymskej borelióze očkovanie bežne dostupné nie je, proti kliešťovej encefalitíde očkovanie existuje a patrí medzi účinné formy prevencie. Základné očkovanie pozostáva z troch dávok a následne sú potrebné posilňovacie dávky. Najvhodnejšie je začať s očkovaním v chladnejších mesiacoch, ešte pred začiatkom kliešťovej sezóny. O vhodnom očkovacom pláne sa poraďte s pediatrom.
Má zmysel dať kliešťa vyšetriť?
Dnes existuje pomerne veľký trh s plateným testovaním kliešťov. Cieľom je zistiť, či bol kliešť infikovaný. Výsledok však môže byť pre rodičov zbytočne mätúci.
Ak je test kliešťa pozitívny, znamená to len to, že kliešť niesol určitý pôvodca ochorenia. Neznamená to automaticky, že nakazil dieťa. A naopak, ani negatívny výsledok nemusí s absolútnou istotou vylúčiť riziko. Každý test má svoje limity a môže priniesť falošne pozitívny alebo falošne negatívny výsledok.
Odborníci na infekčné ochorenia upozorňujú, že z infekcie kliešťa automaticky nevyplýva infekcia človeka. Ak dieťa nemá žiadne príznaky, podávanie antibiotík len na základe pozitívneho testu kliešťa je vo väčšine prípadov zbytočné a môže byť aj škodlivé.
Preto sa rutinné testovanie kliešťa zvyčajne neodporúča. Oveľa dôležitejšie je sledovať miesto prisatia a celkový stav dieťaťa.
Čo si zapamätať
- Po túre, výlete, pobyte v záhrade alebo na ihrisku dieťaťu dôkladne prezrite celé telo. Kliešte majú rady najmä jemnú kožu v záhyboch — slabiny, podpazušie, oblasť za ušami, krk, pupok a vlasatú časť hlavy.
- Kliešťa odstráňte čo najskôr, ideálne do 24 hodín.
- Pred odstránením ho ničím nenatierajte. Nepoužívajte olej, masť, krém, alkohol ani iné domáce postupy.
- Uchopte ho čo najbližšie pri koži a vytiahnite pomalým, plynulým a rovnomerným ťahom. Nestláčajte bruško.
- Po odstránení miesto prisatia vydezinfikujte.
- Odstráneného kliešťa nerozpučte holými prstami. Zabaľte ho do papierovej vreckovky, zalepte do lepiacej pásky alebo ho inak bezpečne zlikvidujte. Potom si dôkladne umyte alebo vydezinfikujte ruky.
- Poznačte si dátum a miesto prisatia a niekoľko týždňov sledujte pokožku aj celkový stav dieťaťa.
- Ak sa neobjavia žiadne príznaky, krvné testy ani testovanie kliešťa zvyčajne nepomôžu. Môžu viesť k nejasným alebo falošným výsledkom a narobiť viac škody než úžitku.
- Lekára vyhľadajte vtedy, ak sa v mieste prisatia objaví zväčšujúce sa začervenanie, najmä ak má kruhovitý alebo terčovitý tvar, alebo ak sa pridá horúčka, vracanie, silná bolesť hlavy, závraty, bolesti svalov či kĺbov, výrazná únava, neurologické príznaky alebo obrna tvárového nervu.
- Proti kliešťovej encefalitíde sa môžeme chrániť očkovaním. Ideálne je začať s očkovaním ešte pred sezónou kliešťov. O vhodnom čase a očkovacej schéme sa poraďte so svojím pediatrom.
MUDr. Orsolya Kele Asztalos
Text vyšiel v týždenníku Magyar7, číslo 2023/26.